Budúcnosťou je využitie organických prvkov ako snímačov pre zdravotné parametre
Značné úsilie je venované výskumu senzorov umiestnených na kožu pre detekciu zdravotne zmysluplných biomarkerov. Ak sa integrujú do nositeľnej elektroniky, môžeme sa posunúť v personalizovanej zdravotnej starostlivosti. Stále však existuje množstvo výziev, hovorí doktor a čerstvý držiteľ ocenenia Vedecká osobnosť roka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave za rok 2023 v kategórii Mladá vedkyňa/Mladý vedec Michal Mičjan.
Pán Mičjan, poďme na úvod k vášmu aktuálnemu oceneniu. Za čo presne ste ho dostali?
Za svoje vedecké výsledky v oblasti organickej elektroniky a telemedicíny. Ocenená bola moja doterajšia práca, a to najmä vedenie výskumných kolektívov a vedeckých projektov na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU. Dôležitým faktorom bolo aj to, že som autorom alebo spoluautorom viacerých vedeckých publikácií, pôvodcom siedmich patentov a pätnástich úžitkových vzorov.
Kto vás nominoval a aký bol priebeh?
Nominoval ma dekan našej fakulty na návrh riaditeľa Ústavu elektroniky a fotoniky. Takúto možnosť mala každá fakulta našej univerzity. Z týchto nominácií sa následne na univerzitnej úrovni vyberal jeden kandidát, ktorý získava toto ocenenie.
Opíšete nám ceremóniu?
Odovzdávanie ocenenia prebehlo v Moyzesovej sieni pri príležitosti Dňa učiteľov. Táto udalosť sa niesla v duchu slávnostnej atmosféry v krásnom prostredí tejto siene doplnenom o umelecké vstupy speváckeho zboru Technik STU. Tento večer bol výnimočný pre všetkých ocenených a ja som si ho náležite užil.
Poďme teraz k vášmu odboru. Prečo ste si vybrali práve ten?
Môj vedný odbor je elektronika; pôsobím v ňom vďaka štúdiu na našej fakulte, kde som absolvoval program elektronika a fotonika. V druhom ročníku som si ako každý študent musel zvoliť tému svojej budúcej bakalárskej práce. Spoločne so spolužiakmi sme narazili na vypísané témy spojené s organickou elektronikou; o tejto téme sme nevedeli vôbec nič, a možno práve preto nás tak zaujala. Rozhodli sme sa, že sa pôjdeme zoznámiť s našimi potenciálnymi vedúcimi bakalárskych prác. Takto som spoznal profesora Martina Weisa (v tom čase nebol ešte ani docentom) a docenta Jána Jakaboviča. Ako to dopadlo, už asi viete predpokladať, zapísal som si u nich tému bakalárskej práce, neskôr aj diplomovej práce a pod vedením profesora Weisa som pokračoval aj na doktorandskom štúdiu. Treba taktiež pripomenúť, že tí dvaja spolužiaci, s ktorými som vtedy vstúpil do malého laboratória organickej elektroniky, sú dodnes moji kolegovia.
