Základom je ujasniť si, prečo chcete produkt vyvíjať
Autor myšlienky musí vedieť, ako chce systém postaviť, ako sa bude dať v budúcnosti škálovať a ako ho rozbiť na malé časti, ktoré sa potom dajú samostatne vyvíjať, upravovať a aktualizovať, hovorí doktorand na Materiálovotechnologickej fakulte so sídlom v Trnave Jakub Perička. Okrem štúdia sa podieľa na vývoji aplikácie k úsporám energií v podnikoch. Za produkt aj s kolegami nedávno získali ocenenie Emerging Innovator na Warper Startup Awards na medzinárodnej startupovej súťaži.
Jakub sa okrem štúdia podieľa na vývoji aplikácie k úsporám energií v podnikoch, konkrétne tu spomenieme spoluprácu s firmou DAITABLE. So svojím kolegom Dominikom, ktorý pôsobí tiež ako doktorand v tom istom ročníku, a ešte jedným kolegom, ktorý rieši business development, majú založenú túto firmu; ich cieľom je – zjednodušene povedané - pomôcť firmám šetriť peniaze na energiách. „Veľa priemyselných firiem má len základnú predstavu, koľko ich fabrika spotrebúva celkovo mesačne, týždenne, prípadne v pätnásťminútových intervaloch. My prinášame pohľad dovnútra, a to až na úroveň jednotlivých strojov, čím nielen pomáhame identifikovať úzke miesta s najväčšou spotrebou, ale vďaka detailným elektrickým dátam vieme identifikovať možné poruchy,“ vysvetľuje. „Naviac používame štatistické modely a modely umelej inteligencie pre predikovanie spotreby energie, a tým vieme nielen pomôcť firmám plánovať dopredu nákup energií, ale aj vyhnúť sa pokutám za prekročenie lokálnych limitov.“
Ide o komplexný systém; títo traja kolegovia riešia nielen softvérový vývoj, ale aj hardvérové zapojenie elektromerov a riadiacich zariadení. „Ja som v našej firme zodpovedný za celkový vývoj vrátane hardvéru. Práca na takomto systéme ale nie je niečo, čoho by sa mali študenti báť,“ hovorí s tým, že predsa aj väčšina ich tímu sú práve šikovní študenti - nielen z ich fakulty - a prinášajú vždy dobré nápady.
Kolegialita s učiteľmi a výskumníkmi je základom
Jakub aktuálne študuje na doktorandskom stupni študijný odbor Automatizácia a informatizácia procesov; tento odbor plynule nadväzuje na jeho inžinierske štúdium v rámci odboru Automatizácia a informatizácia procesov v priemysle. „Zatiaľ som s ním veľmi spokojný. Doktorandské štúdium je oveľa viac zamerané na konkrétnu tému, tou mojou bola donedávna rehabilitácia obohatená o dáta zo senzorov umiestnených na tele človeka. Nie je už odo mňa vyžadované pravidelné chodenie na prednášky alebo cvičenia, predmety sú vedené viac formou konzultácií a semestrálnych zadaní s dôrazom na pomoc pri riešení vybranej problematiky,“ vysvetľuje s tým, že spolužiakov priveľa nemá, aktuálne sú v rámci jeho odboru len dvaja v rovnakom ročníku. „Nikdy som však necítil, že by som bol na nejaký problém sám, a to aj vďaka kolegialite s učiteľmi a výskumníkmi na našej fakulte. So štúdiom som bol spokojný aj na nižších stupňoch, prirodzene, boli dobré predmety, no aj tie, ktorými sa prechádzalo ťažšie, a veľmi záležalo aj na prístupe učiteľov. Tu veľmi kladne hodnotím systém evaluácií študentmi, ktorí môžu slobodne, a hlavne anonymne vyjadriť svoj názor a dať tak spätnú väzbu učiteľom,“ hovorí ďalej s tým, že spolu so svojimi kolegami študentov v tomto podporujú. Dôvod je jednoduchý: keď vedia, čo robia zle, dá sa s tým pracovať, dokážu sa efektívne sústrediť na konkrétne riešenia. Zároveň však predsa vidí priestor pre zmenu, a to vo svojom vlastnom záujme o mobility. „Rád cestujem a objavujem nové veci, no nikdy som pred doktorandúrou nevyužil možnosti, ako je Erasmus+, alebo CEEPUS mobility, vďaka ktorým si vie študent ohromne rozšíriť obzory. Osobne by som to pripísal možno nízkej informovanosti a motivácii, prípadne strachu z toho, koľko zameškám, ak by som na celý semester išiel do zahraničia.“
Pokračovanie rozhovoru na webe časopisu Spektrum STU.
Text: Katarína Macková
Foto: archív respondenta
